Rozdelenie potravín podľa teplotnej reakcie

Skonzumované potraviny majú na naše telo rozličné tepelné účinky. Rozlišujeme päť teplotných stupňov: studený, chladný, neutrálny, teplý a horúci. Keď využijeme tieto vlastnosti potravín, môžeme si náš stravovací plán prispôsobiť, jednak klimatickým podmienkam, ale aj potrebám tela. V lete budeme chcieť telo ochladiť a v zime zohriať. Takisto v priebehu dňa volíme potraviny podľa potrieb nášho tela.

Teplotnú reakciu potravín ovplyvňuje spôsob ich prípravy.

Zohrievajúce opatrenia: potravinu ohrejeme každým prísunom energie, čiže varením, pečením, dusením, parením, strúhaním, pasírovaním, lisovaním alebo sušením.

Ochladzujúce opatrenia: ochladením v chladničke, zamrazením, pridaním ľadu. Ochladzujúci účinok majú napučané alebo naklíčené obilniny.

Teplotné účinky a spracovanie potravín využívame podľa potrieb nášho tela. Ľudia , ktorí sú veľmi aktívni a je im príliš teplo, potrebujú svoje telo ochladzovať. Človek, ktorý je zimomravý, necíti sa dobre, má bledý jazyk pokrytý hrubým bielym povlakom by sa mal vyvarovať studených jedál. Tieto jedlá spomaľujú prúdenie energie v našom tele a preťažujú žalúdok spolu so slezinou a jedlo odchádza z tela nestrávené, čo sa prejavuje únavou alebo nadváhou.

Studená teplotná reakcia: tieto potraviny odvádzajú teplo, spomaľujú prúdenie energie v tele a tak podporujú tvorbu a ukladanie látok v tele. Takéto potraviny treba konzumovať úsporne, nakoľko poškodzujú funkciu stredu (žalúdok a slezinu). Studené potraviny je vhodné konzumovať v horúcich letných dňoch. Môžu ich občas konzumovať aj ľudia, ktorým je neustále teplo a potrebujú ochladiť telo.

Chladná teplotná reakcia: ochladzujúce potraviny telo osviežujú a dopĺňajú šťavy (jinový aspekt). Takýto charakter má väčšina druhov ovocia, zeleniny a obilnín. Sú to základné stavebné kamene vyváženej stravy.

Neutrálna teplotná reakcia: takéto potraviny sú veľmi vhodné, nakoľko majú harmonicky vyvážený jinový a jangový aspekt. Rovnakou mierou dopĺňajú čchi a šťavy. Stred nezaťažujú, nakoľko nemusíme vyrovnávať tepelné rozdiely a preto sú vhodné ako základné potraviny. Neutrálnu tepelnú reakciu má veľa druhov obilnín a strukovín.

Teplá teplotná reakcia: teplé potraviny jemne podporujú jang v tele, rozhýbavajú a dopĺňajú čchi v tele a zohrievajú telo. Najmä v studenom ročnom období sú dôležité na vyváženie a ohrev tela. Ľudia, ktorí majú neustále studené nohy (majúci málo jangu), by mali v svojej strave uprednostňovať teplé jedlá. Medzi ne patrí veľa druhov mäsa (kuracie), niektoré koreniny ako zázvor , jarná cibuľka . Teplé sú aj vianočné koreniny ako aníz, kardamón, škorica.

Horúca teplotná reakcia: takéto potraviny silne oživujú jangový aspekt. Majú silne vzostupnú tendenciu a zohrievajú telo. Využívame ich vtedy, keď potrebujeme ohriať telo. Patria sem najmä čili, cesnak a čierne korenie. Horúci je aj vysokopercentný alkohol.

Príklady teplotnej reakcie jednotlivých potravín

Studená teplotná reakcia vnášajúca do organizmu chlad: morské riasy, krab

Chladná až studená reakcia ochladzujúca telo: paradajky, pomaranč, sójová omáčka

Chladná teplotná reakcia schladzujúca telo: baklažán, čínska kapusta, zelerová vňať, paprika, brokolica, cuketa, banán, kivi, citrón, hruška, mandarínka, jahoda, pšenica, jačmeň, krab, kalmar, tofu, zeler

Chladná až neutrálna teplotná reakcia: jablko, proso, sójové mlieko, jogurt, maslo, kačacie mäso

Neutrálna teplotná reakcia: mrkva, zemiak, hrozno, raž, amarant (obilnina), šošovica, mandle, hrášok, ryža, bravčové mäso, kapor, , koriander, majorán, sladká smotana, vajcia, med

Neutrálna až teplá teplotná reakcia mierne ohrievajúca telo: slivky, ovos, lieskový orech, hovädzie mäso, pstruh

Teplá teplotná reakcia ohrievajúca telo: tekvica, cibuľa, višne, broskyňa, vlašské orechy, kuracie a jelenie mäso, rasca, kardamón, aníz, tymian, pažítka, bazalka, petržlen, zázvor, škorica, ovčie a kozie mlieko, cukor, ocot, losos

Teplá až horúca teplotná reakcia zohrievajúca telo: jahňacie mäso, čierne korenie, cesnak, alkohol

Horúca teplotná reakcia silno ohrievajúca telo: čili

Nezabudnime, že keď potrebujeme upraviť teplotnú reakciu potravín, využijeme pri ich príprave napr. koreniny. Ako príklad by som uviedla: v zime máme chuť na jabĺčka a chceme, aby telu dodali vitalitu a ohriali nás. Vtedy postupujeme tak, že ich nastrúhame a posypeme mletou škoricou alebo perníkovým korením. Vďaka tomuto opatreniu sa ich chladná až neutrálna teplotná reakcia zmení na teplú a jabĺčka nás zahrejú, dodajú nám teplo a vitalitu .

Ďalším spôsobom, ktorým môžeme zmeniť teplotné pôsobenie konkrétnej potraviny, je tepelná úprava ohriatím alebo ochladením potraviny. Keď je potravina zo studenšieho pásma, zvolíme takú tepelnú úpravu, napr. varenie alebo pečenie, ktorá potravine dodá teplo. Napríklad zeler je chladnej povahy. Keď ho konzumujeme ako uvarený alebo upečený, jeho vplyv na telo už nie je ochladzujúci, vďaka prijatému teplu naše telo ohreje. Telo ochladzuje vtedy, keď ho konzumujeme v surovom stave.