Ach, tá naša diéta…

Rozhodli sme sa zmeniť stravovacie návyky. Možno sme sa pre zmenu rozhodli zo zdravotných dôvodov, alebo len preto, aby sme sa dostali do nohavíc. Neraz to ide ruka v ruke. My ženy sa chceme páčiť a tak sme absolvovali nejednu odtučňovaciu diétu. A ako to dopadlo?

Niekedy sa nám podarilo zredukovať svoju hmotnosť, mnohokrát sa ale trápime zbytočne. Alebo je efekt schudnutia len na krátkodobý . Prečo sa nám to nepodarí napriek našej snahe? Rada by som na túto tému napísala pár riadkov.

Keď sa rozhodneme zredukovať svoju hmotnosť, najskôr sa pokúšame získať informácie ako na to. Niečo si nájdeme na internete, alebo si kúpime knihu o redukčnej diéte, ktorú nám poradila kamarátka, ktorá podľa nej schudla.

Nakúpime dané ingrediencie a sledujeme, čo máme jesť v pondelok, v utorok, v stredu…

Niekedy je diéta tak prísna, že skončíme už v utorok. Niektoré z nás sú ale také vytrvalé, že dodržia predpísaný diétny režim a aj dokážu zredukovať váhu. Je našou veľkou radosťou, keď je to stav dlhodobý. Mnohokrát je to ale spojené s celoživotným obmedzovaním. Je ešte aj jeden smutný koniec, ktorý tiež poznáme mnohé na svojej koži. Že o čom hovorím? No predsa o Jo-jo efekte. Iste všetci vieme, o čom hovorím. No a ako sa vtedy cíti a čo zažíva naše telo…

Alebo  schudneme a objavia sa zdravotne problémy v podobe podráždeného žlčníka. A tá strašná vec: neustále musíme myslieť na to, kedy a čo presne ideme jesť bez ohľadu na čo máme teraz chuť. Tým ale, že sledujeme náš stravovací režim, niekedy sledujeme dokonca aj čas kedy presne jesť, je naša pozornosť upriamená na stravu a sme hladnejšie ako bežne. A tak nečudo, že sa nám schudnúť často krát ani nepodarí. A už ani nehovorím o tom, že z jedla by sme mali mať radosť. Jedlo je predsa to, čo nám dáva energiu na náš každodenný život. Pri vhodnej skladbe našej stravy môže byť jedlo našim liekom. Už najslávnejší lekár staroveku Hippokrates hovoril „ Nech je jedlo tvojim liekom a liek tvojou stravou“. Ako to teda urobiť, aby sme zredukovali našu hmotnosť a zároveň ozdravili naše telo?

Strava, či už redukčná, ale aj slúžiaca k zlepšeniu nášho zdravotného stavu, musí byť pre každého individuálna. Výber stravy musí zohľadňovať veľa kritérií. Niektoré spomeniem : zdravotný stav, vek, pohlavie, akú máme kondíciu, ročné obdobie, krajinu kde žijeme. Rovnako je veľmi dôležité, v akej kvalite sú potraviny, ktoré konzumujeme. Akosi ľahko chápeme, prečo do svojho auta dávame kvalitný olej. Keď ide o nás, nie vždy si to uvedomujeme. A pritom na kvalite jedla záleží kvalita chodu celého nášho organizmu a aj zdravie jednotlivých orgánov. Od zdravia orgánov sa odvíja aj náš metabolizmus a to, ako sa nám jedlo spaľuje . Z hľadiska redukčnej diéty, ale aj zo zdravotného hľadiska je dôležité, či konzumujeme kompetné alebo rafinované potraviny. Potraviny rafináciou strácajú vitamíny, minerály a vlákninu.

Je veľa názorov na to, čo jesť. Každý chváli niečo iné, jeden kladie dôraz na vitamíny, ďalší na minerály, niekto uprednostňuje bielkoviny. Je z toho veľký zmätok a ľudia reagujú rôzne. Buď všetko vzdajú a hovoria, že všetky potraviny sú kontaminované a nezdravé a na čo sa teda snažiť. Ďalší sa v dobrej viere snažia jesť ovocie, zeleninové šaláty a celozrnné pečivo, ale k ich údivu nedôjde k zredukovaniu váhy, zlepšeniu zdravotného stavu a ani k zvýšeniu vitality.

Povedzme si teda nejaké obecné pravidlá ako sa vyznať v jednotlivých diétnych doporučeniach.

Najdôležitejším kritériom pre posúdenie danej diéty je to, čo naše telo k svojej práci skutočne potrebuje. Potom si dajme otázku, či danú potravinu naše telo dokáže vstrebať a využiť a stráviť. Takisto musíme mať na zreteli, že je zle, keď je niečoho príliš málo ale aj príliš veľa a je rovnako veľmi dôležité dbať na správne kombinácie.

V našej strave potrebujeme harmonické zastúpenie cukrov, tukov, bielkovín, minerálov, vlákniny a vitamínov. Nie je vhodné založiť výber potravín na analytických rozboroch, ale je potrebné uvedomiť si, ako bude daná potravina na nás pôsobiť. Keby sme napríklad hľadali, v čom sa nachádza vitamín B a konzumovali za tým účelom kvasnice, môžeme mať problém s premnožením pliesní, nakoľko kvasnice podporujú rast plesní v organizme.

Je takisto dôležité, aby všetky zložky potravy boli vo vyvážených pomeroch. Ináč sa nám stane, že budeme mať chuť stále niečo dojedať. To sa telo pokúša doplniť to, čo mu chýba. Keď bol v chode napríklad nedostatok vlákniny, máme pocit , že sme zjedli málo a máme chuť ešte pokračovať v jedení. Podobné sa deje, keď nám chýbajú vitamíny alebo minerály. Vtedy jeme „piate cez deviate“ a zrazu zjeme napr. ryby a je po vlčom hlade.

Dôležité je aj harmonické zastúpenie piatich základných chutí. Potrebujeme, aby strava bola sladká, slaná, kyslá, horká a pikantná.

Potraviny majú aj mnohé iné vlastnosti, okrem toho, že telo zasýtia. Dokážu nás uvolniť alebo stiahnuť, zohriať či ochladiť. Takisto vieme, že niektoré sú kyselinotvorné, iné zásadité. Pri výbere potravín si vyberáme potraviny majúce tie vlastnosti, ktoré momentálne potrebujeme. V lete budeme vyberať také potraviny, ktoré naše telo ochladia a v zime sa budeme chcieť potravou zohriať. Skrátka vždy hľadáme harmóniu s vonkajším prostredím a s prírodou.

Veľmi zaujímavé je aj s to, ako dokáže organizmus danú potravinu stráviť. Zoberme si surovú zeleninu. Obsahuje veľa vitamínov, vlákniny, stopových prvkov a enzýmov. Očakávali by sme, že keď jeme veľa surovej zeleniny, robíme veľa pre naše zdravie. Má to však háčik. Na zeleninu máme krátke črevá, máme len jeden žalúdok a tak nedokážeme využiť to, čo nám zelenina ponúka. Keď ju ale tepelne spracujeme a pri príprave použijeme aj tuk, dokážeme paradoxne zo zeleniny vyťažiť viac. Vďaka tuku využijeme vitamíny rozpustné v tukoch a vďaka tepelnému spracovaniu sa zelenina stane ľahšie stráviteľnejšou. Surová zelenina zároveň obsahuje látky, ktoré nám dodajú vitalitu, a tak časť surovej zeleniny do nášho jedálnička patrí.

Podobné je to aj s mäsom. Je veľmi vyhľadávané a pri mnohých diétach doporučované vo veľkej miere. Je pravdou, že mäso je zdrojom všetkých potrebných aminokyselín. Keď chceme nášmu organizmu dodať esenciálne aminokyseliny z iných zdrojov, musíme kombinovať obilniny so strukovinami. S konzumáciou mäsa to má to ale háčik, mäso sa nám ťažšie trávi. Na rozdiel od mäsožravcov máme dlhšie črevá a máme menej agresívne tráviace šťavy. Mäso tak v našom tráviacom trakte zostáva aj niekoľko dní. Splodiny jeho trávenie zaťažuje obličky a aj pečeň a tak treba množstvo mäsa rozumne prispôsobiť naším tráviacim možnostiam. Mäsožravce štyri hodiny behajú a zvyšok dňa preležia alebo prespia. My máme iný životný rytmus a tomu treba prispôsobiť našu skladbu stravy.

Je rovnako dôležité v akom čase čo jeme. Keď si na raňajky dáme napríklad ovocie, toto obsahujúce málo tuku. Naša pečeň neustále tvorí žlč štiepiacu tuky. Ovocie obsahuje málo tuku a tak žlč nemá čo spracovávať a hromadí sa v žlčníku, čo z dlhodobého hľadiska vedie k hromadeniu žlče a tvorbe žlčníkových kameňov. Na raňajky potrebujeme dodať energiu a trochu tuku. Energia sa najľahšie získa z polysacharidov a tuk môžeme organizmu dodať vo forme masla alebo orechov, olejnatých semien alebo strukovín. Ráno je takisto veľmi dôležité „zakúriť pod kotlom“. Ako ráno naštartujeme metabolizmus, tak nám bude bežať po celý deň. Jedlo, ktoré zjeme, sa môže na energiu a teplo premeniť v rôznom pomere, čo je veľmi dôležité. Je to o tom, že z tej istej stravy jeden priberie a druhý nie. Preto je ráno potrebné telu dodať niečo teplé. Ovocie telo najlepšie využije predpoludním.

Pri výbere stravy je dôležité, aby sme konzumovali kompletné potraviny. Sú to také potraviny, ktoré neprešli technologickým spracovaním a sú v prirodzenej forme. Napríklad zrno je prirodzená forma. Môžeme ho konzumovať aj ako vločky alebo celozrnnú múku. Vtedy ešte má prirodzenú formu. Keď ho ale zomelieme tak, že oddelíme od seba jednotlivé súčasti, spolu so „šupkou“ stratíme vlákninu, minerály a vitamíny.

Veľmi dôležité je aj poznať našu kondíciu. Vitálny človek, ktorému je neustále horúco, môže aj počas zimy konzumovať trochu južného ovocia, nakoľko ho toto ovocie vhodne ochladí. Južné ovocie otvára naše póry a tým nás ochladzuje. Keď si dá južné ovocie zimomravý a unavený človek, cez otvorené póry stratí teplo. Telo vykryje tepelnú stratu , a tým príde o energiu. Takýto človek potrebuje jedlá, ktoré rozprúdia energiu a telo zahrejú.

Aký je záver tejto úvahy? Problematika je zložitá. Bielkoviny, hlavne živočíšneho pôvodu, sa ťažko trávia, ich metabolické spodiny zaťažujú pečeň a aj obličky. Zároveň isté množstvo bielkovín organizmus potrebuje k výstavbe buniek každý deň. Oveľa vhodnejším zdrojom bielkovín sú obilniny spolu s malým množstvom strukovín. Tuky dodajú telu veľa energie, ich nadbytok je však príčinou vážnych ochorení. Máme tu ešte cukry. Čo je paradox, sú pre telo najvhodnejšie. Metabolizujú sa bez toxických splodín a sú výdatným zdrojom energie. Je však potrebné konzumovať ich vo forme polysacharidov, vtedy je hladina cukru v krvi ustálená a my sa cítime dlho nasýtený. Zdrojom polysacharidov sú obilniny, zelenina a strukoviny.

Keď sa nabudúce budeme rozhodovať, že chceme zredukovať svoju hmotnosť, berme v úvahu aj vyššie spomenuté kritériá.

A možno je východiskom zmeniť životný štýl. Vtedy dlhodobo myslíme na potreby nášho tela, s láskou sa oň staráme, dáme mu čo, potrebuje a ono si povie: „Načo si budem robiť zásoby, keď je o mňa tak dobre postarané?“