Od vzniku poľnohospodárstva pred 12 000 rokmi sa väčšina ľudí živila obilninami, zeleninou, strukovinami a malým podielom mäsa. Po roku 1800 a veľkých zmenách poľnohospodárstve sa spôsob výživy rýchlo zmenil. Hojnosť obilia umožnila dostupnosť mäsa a mliečnych produktov. Vynález mletia múky valcovým spôsobom umožnil rafináciu obilia, t.j. oddelenie otrúb od zrna. Prosperita 20. storočia umožnila prístup k rafinovaným potravinám veľkému počtu ľudí. Počas posledných 75 rokov sa naše potraviny čoraz viac vzďaľujú od prírodnej podoby a živočíšna strava sa stala súčasťou každodennej potravy.
Makrobiotika sa snaží zaviesť čo najväčší podiel tradičných potravín s dôrazom na zdravé, prírodné potraviny.
Našim zdrojom energie sú celé obilné zrná, ktoré nesmú byť zbavené žiadnej časti a takto aj konzumované. V makrobiotike sa pšenica, jačmeň, pohánka, nelúpaná ryža a pod. varia v tlakovom hrnci alebo sa pečú v keramickom hrnci. Produkty ako napr. špagety sa konzumujú z celozrnnej múky.
Slovo zelenina-vegetables pochádza z latinčiny a znamená byť nažive, plný života, sviežosti a elánu. Okrem toho, obsahuje celé spektrum vitamínov a minerálov potrebných k životu. Delíme ju do troch hlavných skupín – listová, koreňová a hlúbová. Väčšiu časť zeleniny konzumujeme ako tepelne spracovanú, menšiu časť surovú a tzv. pickles, čiže kvasenú zeleninu. Nezabúdajme ani na našu kyslú kapustu.
Ďalšou dôležitou súčasťou jedálnička sú morské riasy, ktoré patria medzi najvýživnejšie potraviny na svete. Morské riasy pri trávení upravujú pH krvi, redukujú množstvo hlienu a tuku. Kyselina algová vyskytujúca sa v riasach kombu a wakame vypudzuje z organizmu toxické látky.
Osem tisíc rokov hrali strukoviny dôležitú úlohu. Po zavedení nových metód v poľnohospodárstve ich nahradilo mäso, hydina a iné živočíšne produkty. Makrobiotika tieto zanedbávané produkty znovu používa, nakoľko obsahujú veľmi kvalitné bielkoviny rastlinného pôvodu a neobsahujú živočíšne tuky. Strukoviny a výrobky z nich je potrebné konzumovať spolu s obilninami v pomere 1:7 nakoľko sa navzájom dopĺňajú a vytvárajú dokonalý zdroj bielkovín pre ľudský organizmus. Veľmi dôležitou strukovinou je sója, keďže sa ale ťažko trávi, používa sa v upravenom stave ako základ syrov tofu, natto, tempeh, miso a iné sójové produkty.
Doplnkové potraviny v makrobiotike
Medzi ne patria koreniny a chuťové prísady, ktoré dodávajú nielen chuť a výživné látky ale aj zlepšujú činnosť tráviaceho ústrojenstva.Okrem toho sa sem radia aj ryby a iné morské živočíchy, ovocie, prírodné sladidlá a nerafinované oleje.
Veľmi dôležitou súčasťou je morská soľ získaná odparovaním morskej vody a tak obsahuje všetky stopové prvky nachádzajúce sa v rovnakom pomere v našej krvi. V sójovej omáčke tamari a vo vykvasenej sójovej paste Miso je 20% morskej soli. Nakladané slivky s morskou soľou sú umeboši, ktoré vďaka svojej alkalickosti zredukujú nadmernú kyslosť žalúdka. Tzv. gomosio je zmesou morskej soli a sezamu používaná k ochuteniu obilnín alebo zeleniny. Na dochutenie šalátov a predkrmov používame ryžový ocot. V makrobiotike sa snažíme zachovať prirodzenú chuť potravín a vyhýbame sa príliš aromatickým koreninám.
Ako vhodné sladidlo sa používa ryžový sirup a jačmenný slad získané varením obilovín.
V makrobiotickej strave používame iba nerafinované oleje za studena lisované, nakoľko sú ľahko stráviteľné a posilňujú organizmus. Na pravidelné použitie sa odporúča kukuričný a sezamový olej, menej často nerafinovaný slnečnicový, sójový olej a cez horúce dni aj olivový olej.
Mäso, ktoré konzumovali naši predkovia, sa nedá porovnať s mäsom v súčasnosti plným hormónov a antibiotík pre zvýšenie rýchlosti rastu. Preto je oveľa vhodnejšie ojedinele (asi 150g týždenne) konzumovať ryby. Vyberáme si podľa možnosti tie, ktoré nie sú chované na farmách. Ako prídavok nezabudnime vždy na zeleninu. Ojedinele možno konzumovať aj kôrovce.
Ovocie je makrobiotickej strave pochúťkou, snažíme sa konzumovať ovocie rastúce u nás a v čase zberu. Tropické ovocie konzumujeme vtedy, keď sme v trópoch. Vhodné sú aj sušené druhy domáceho ovocia.
Ako nápoj je vhodný čaj bancha, kombu, mu a púpavový čaj, čaj z opražených krúp a opraženej ryže a obilná káva. Ako hovorí Jarmila Průchová v knihe Léčivé byliny úplně jinak-bezpečněji než dosud, bylinné čaje vyberať málo aromatické. Vyberáme veľmi opatrne, nakoľko liečivé rastliny neodstraňujú príčiny chorôb. Tie sú v súčastnej chaotickej strave, ktorá je z hľadiska kvality nevyrovnaná, konzumovaná v strese a nie je dôkladne požutá. Liečivé rastliny treba dôkladne poznať a používať ako liečivo. Keďže v makrobiotickej strave používame opatrne soľ a aj cukor, veľký pocit smädu odpadá. Súčasti makrobiotickej stravy obsahujú veľké množstvo vody a takisto veľa vody prijmú pri svojej príprave, vďaka čomu nemusíme prijímať nadmerné množstvo vody. Veľké množstvo tekutín prevodňuje organizmus a zaťažuje obličky. Hlavným dôvodom, prečo nepotrebujeme toľko piť, je obmedzenie živočíšnych bielkovín a vďaka tomu nepotrebujeme vylučovať nadmerné množstvo toxických látok, ktoré vznikajú pri trávení živočíšnych bielkovín.
Doplnkové potraviny majú tvoriť 10% makrobiotickej stravy a majú byť obohatením nášho jedálnička.
- Makrobiotika I. – História makrobiotiky
- Makrobiotika II. – Vhodná a primeraná strava
- Makrobiotika III. – Kľúčové potraviny v makrobiotike