Dobré jedlo je také, po konzumovaní ktorého sa cítime lepšie ako pred jedlom. Najvýhodnejšie je konzumovať čo najviac potravín v prirodzenej forme, bez veľkých technologických úprav (bez rafinácie). Týmto organizmu zabezpečíme všetko potrebné a dodáme mu dostatok síl.
Obiloviny.
Ako človek stojí na vrchole vývojovej rady živočíchov, tak v rastlinnej ríši tento vrchol predstavujú obiloviny. Ľudstvo sprevádzajú celým jeho vývojom. Náš zažívací systém je nastavený tak , že sme vybavený enzymatickou výbavou, ktorá dokáže výborne stráviť obilné zrno.
S ohľadom na časté problémy s trávením lepku u celiatikov uvádzam bezlepkové obilniny. Sem patrí: ryža, pohánka, kukurica, pšeno, amarant, quinoa, kamut.
| Jang | Jin |
|---|---|
| pohánka – pšeno – pšenica – ryža – žito – jačmeň – ovos – kukurica | |
Používame vo forme zrna, celozrnej múky, cestovín, kuskusu, vločiek, krupice, krúpov, bulguru a pod. Túto bohatú škálu obilovín môžeme medzi sebou kombinovať, meniť spôsoby prípravy, robiť z nich knedlíky, noky a pod.
Obecné pravidlá varenia obilovín:
- Dôkladne premyté pevné obiloviny namáčame 8-12 hod, varíme ich vo vode, v ktorej boli namáčané
- Množstvo vody na varenie: na 1 šálku obilovín použijeme 2-3 šálky vody, podľa potreby je možné vodu pridať
- Obiloviny varíme do „úsmevu“
- V lete variť obiloviny zo spektra Jin, v zime z Jangového spektra. V zime môžeme variť aj v tlakovom hrnci, poprípade použijeme k príprave aj pečenie
- Striedame jednak druhy obilovín, ale aj spôsob prípravy a ich kombinácie. Z obilovín pripravujeme aj placky, nákypy, palacinky, knedlíky a pod.
Ryža: používame nehladenú ryžu natural, pričom v lete uprednostníme dlhozrnnú ryžu a v zime okrúhlu. Ryža je najvyváženejšia obilovina.
Pšeno: alebo lúpané proso(česky: jáhly) je najmenej kyselinotvornou obilovinou a tak máme možnosť ho pripraviť aj nasladko(s ovocím).
Pšenica: dnešné druhy pšenice sú šlachtené do tej miery, že stratili odolnosť a preto je jej najvýhodnejšou variantou tzv. špalda. Tento druh pšenice sa ľahšie trávi. V súčastnej dobe jednostranný konzum pšenice vedie k častému poškodeniu čriev, čo je podkladom mnohých chorôb. Rovnako je problémom, že prevažnú časť obilovín jeme vo forme pečiva, čo je najjangovejšia úprava, ktorá sa nehodí počas celého roka.
Ovos: je známy hlavne ako ovsené vločky, dostať aj bezpluchý ovos, čo sú ovsené zrná.
Žito: nám zabezpečí odolný imunitný systém
Kukurica: je vhodná na leto, uvoľňuje srdce. Keď ju chceme konzumovať v zime, je vhodné ju zapiecť alebo variť spolu s pohánkou alebo pšenom.
Zelenina.
V súčasnej dobe veľmi veľa zdravotných problémov vzniká z tej príčiny, že ľudia jedia málo zeleniny. Zelenina obsahuje také látky, ktoré nie je možné ničím iným nahradiť. Je veľmi dôležité poznať, v akej forme máme zeleninu jesť, aby ju naše telo vedelo stráviť. Trávenie zeleniny má na starosti pankreas, ktorý má obmedzenú kapacitu. Z týchto príčin potrebujeme 2/3 zeleniny tepelne upraviť a tým uľahčiť trávenie, čo nám zároveň umožňuje využiť cenné látky nachádzajúce sa v zelenine. Surová zelenina obsahuje vitálnu energiu a zároveň telo ochladzuje. Surovú zeleninu jeme ako doplnok, pričom podávame jemné a stráviteľné druhy zelenín (šalát, ľadový šalát, reďkev, zelené vňate).
Delenie zeleniny podľa obsahu energie:
Tzv. Jang zelenina je pevná, hutná, rastúca kolmo do zeme alebo vodorovne nad zemou. Obsahuje viac sodíka a darí sa jej v chladnejšom pásme. Pri svojej príprave potrebuje dlhší var. K týmto druhom patrí hlavne cibuľa, kaleráb, reďkev, mrkva…
Tzv. Jin zelenina je mäkšia, vodnatejšia. Obsahuje viac draslíka. Rastie tesne nad zemou alebo dohora. Darí sa jej v teplom pásme a varí sa kratší čas. K týmto druhom patrí šalát, kapusta, karfiol, brokolica, tekvica, cuketa, uhorka, pór…
Koreňová zelenina má najjangovejší charakter. Guľatá zelenina má vyrovnaný obsah Jin a Jang energie. Listová zelenina ovplýva Jin energoiu. Na tanieri kombinujeme spolu Jin a Jang zeleninu, napr. mrkva s kapustou.
Divoká zelenina rastie na poli. Má vysokú vitálnu energiu a odolnosť. Jej konzum je vhodný hlavne na jar. K týmto druhom patrí púpava, žihľava, skorocel, sedmikráska,…
Pestovaná zelenina: je veľmi dôležité, za akých podmienok je zelenina pestovaná. Na konzum si vždy vyberajme na pohľad zdravú zeleninu.
Morská zelenina: je najjinovejšou zeleninou, nakoľko rastie vo vode. Obsahuje veľa minerálnych látok a v takej forme, že ich naše telo dokáže dobre využiť. Morské riasy a chaluhy čistia naše telo od ťažkých kovov a rádioaktivity. Varíme ju v polievke, s obilovinami a strukovinami (urýchľuje ich var) alebo spolu so zeleninou. Denne máme zjesť množstvo rias o veľkosti poštovej známky. Patria sem druhy ako napr. Kombu, Wakame, Arame, Hiziki, Nori, Agar-Agar,…
Zeleninu tepelne upravujeme cez leto krátko, cez zimu dlhšie a cez zimu je vhodné zeleninu aj piecť.
Pozor na ľuľkovité zeleniny zemiaky a paradajky. Obsahujú veľa draslíka, čo vedie k presoľovaniu jedál. Konzumujme ich len v malom množstve.
Zeleninu jedzme krátko po tepelnej úprave, skladovaním stráca svoje kvality. Vždy, keď zeleninu tepelne upravujeme, solíme ju na začiatku prípravy (okrem prípravy zeleninového vývaru) a zalievame ju vriacou vodou.
Strukoviny.
Naše telo potrebuje pravidelný prísun bielkovín. Vzhľadom na menšie množstvo odpadu pri trávení, je vhodnejšie prijímať bielkoviny z rastlinných zdrojov. Bielkoviny potrebujeme každý deň, ale v množstve denne niekoľko lyžíc strukovín. K zabezpečeniu všetkých potrebných aminokyselín a minerálov je potrebné kombinovať spolu na jednom tanieri strukoviny spolu s obilninami. Obilniny a strukoviny sú kyselinotvorné, a preto ich potrebujeme jesť spolu so zeleninou, ktorá je zásaditá.
Obecné pravidlá prípravy:
- Strukoviny dôkladne premyjeme
- Strukoviny, okrem červenej šošovice, namočíme do vody na 12-24 hod. Vodu zlejeme aby sme odstránili purínové látky ( iba fazule adzuki môžeme variť vo vode, v ktorej boli namočené).
- Varíme ich, kvôli lepšej stráviteľnosti, s majoránkou, saturejkou alebo morskou riasou (kombu)
- Strukoviny privedieme k varu a pokropíme ich studenou vodou, čím zlepšíme ich stráviteľnosť. Aby nás strukoviny nenafukovali, je potrebné niekoľkokrát zliať vodu a variť v novej vode(2-3 krát) a až potom pokropiť studenou vodou.
- Varíme podľa potreby až do zmäknutia strukoviny. Soľ pridáme až na konci varu. Veľmi vhodné je pridať riasu Kombu, ktorá nám urýchli var strukovín.
- Strukoviny, rovnako ako obilniny, môžeme v chladničke uchovávať niekoľko dní. Môžeme z nich ďalej pripravovať nátierky, karbonátky, nákypy a pod.
Polievky.
Polievky sú vlastne liekom. Varíme a jeme ich denne. Okrem tekutín nás polievky zásobujú minerálnymi látkami, vitamínmi a enzýmami.
Ako základ pre polievku slúži vývar z morských rias, tvrdých súčastí zeleniny (umyté šupky napr. z kalerábu, listy z karfiolu, divokej zeleniny a pod.). Komponenty dáme do studenej vody a nesolíme, aby sa mohli uvolniť minerálne látky. Varíme 10 min až 1-2 hod. Zvyšky zeleniny vyhodíme a použijeme len vývar. Riasu pokrájame a použijeme do polievky. Polievku pripravujeme z 2-4 druhov zeleniny, pričom druhy zeleniny obmieňame. Najvhodnejšia kombinácia je 1 koreňová, 1 okrúhla zelenina a doplníme zelenými vňaťami. Pri varení polievky dáme soľ na začiatku, aby minerálne látky a vitamíny ostali naviazané na zeleninu. V zime môžeme zeleninu chvíľu orestovať na malom množstve oleja. V lete varíme kratšie, v zime dlhšie. Na konci varu do polievky pridáme Miso pastu rozmiešanú v troške polievky. Je výborným zdrojom vitamínov, minerálnych látok a enzýmov. Miso je liekom pre naše telo, znižuje cholesterol, odvádza z tela škodlivé látky a rádioaktivitu. Miso dáme do polievky po vypnutí, necháme chvíľu postáť a môžeme konzumovať. Zdrojom kvalitných minerálnych látok sú morské riasy. Svojou jemnou vlákninou, podobne ako huby, čistia náš organizmus až na úroveň jednotlivej bunky ľudského tela.
Zeleninové polievky striedame s polievkami so strukovín. Do nich pridáme zeleninu, strukovinu a veľmi vhodné je pridať aj obilninu. Takto dosiahneme vyvážené jedlo, obsahujúce aj dostatok aminokyselín. Ochutíme prírodným korením ako je fenykel, tymián, aníz zázvor, rasca, majoránka a pod. Veľmi chutné a zdravé polievky sú z divokej zeleniny (vývar z koreňa lopúchu, pýru, žihľava, sedmikráska, púpava…). Keď chceme pripraviť krémovú polievku, na konci varu všetko rozmixujeme.
Spôsobov prípravy polievky je veľmi veľké množstvo, nič nám nebráni zapojiť našu fantáziu a pripraviť polievku podľa ročného obdobia rešpektujúc náš zdravotný stav.
Olejnaté semená a orechy.
Orechy sú kyselinotvorné a tak ich jeme menej a dávame ich hlavne do múčnikov. Priamo konzumujeme hlavne mandle, sú zasadité. Z ostatných orechov jeme hlavne vlašské orechy a lieskovce.
Olejnaté semiačka sú semiačka základom našej stravy. Aby nám prospievali, je dôležitá ich úprava. Najskôr ich dôkladne vyumývame a potom ich tepelne upravíme. Uvaríme ich spolu s obilovinou. Môžeme si pripraviť ich aj do zásoby a to tak, že umyté a vlhké semienka ( alebo nakrájané orechy) dáme na plech. Vystelieme ho papierom na pečenie a rúru zapneme na 130 stupňov. Len čo zavoňajú, vypneme a necháme dôjsť. Po vychladnutí preložíme napr. do šrobovacej zaváraninovej fľaše.
Gomasio: Osobitne opražíme umyté sézamové semienka a osobitne soľ. Rozotrieme tak, aby 1/3 semiačok ostala celá a ostatné boli podrtené. Používame na dosoľovanie obilnín a zeleniny. Môžeme použiť biely, čierny sézam alebo ľanové semeno. Pomer 1diel soli : 12-16 dielov semiačok. Keď potrebujeme viac Jangu, dáme viac soli.
Tekutiny.
Pravidlo hovoriace, že človek potrebuje 30 ml vody na 1 kg váhy, čiže 70 kg vážiaci človek má spotrebovať 2,1 l vody platí vtedy, keď sa konzumuje veľké množstvo mäsa, mliečnych výrobkov, soli a chémie v strave. Pokiaľ sa človek zdravo stravuje, je spotreba tekutín menšia. Zbadáme to sami, že po prechode na tento typ stravy, sa stratí veľký pocit smädu. Je veľmi dôležité, aký typ vody pijeme. Najzdravšie sú tzv. studničkové vody, kedy voda sama vyviera na povrch. Ako najvhodnejšie čaje po stránke pH s čaje Bancha a Kukicha, čo sú druhy z 3-roč. vetvičiek čajovníka. Bylinné čaje treba používať tak, aby boli namierené na problém, ktorý sa nás týka. Veľmi dobré je piť obilné kávy, pripravené z obilia.
Zákusky a dezerty.
Sladkú chuť máme radi a aj ju potrebujeme. Nie je sladké ako sladké, je dôležité aký druh cukru použijeme. Dezerty nepodávame zaraz po jedle, ale s prestávkou, ináč blokujú trávenie.